Fajčenie a zdravie (11)

Autor: Michal Lejko | 4.5.2005 o 6:45 | Karma článku: 5,78 | Prečítané:  926x

Ako teda ďalej? Minule sme skončili pri začarovanom kruhu pri riešení dilémy zvyšeného dopytu po tabaku a tabakových výrobkoch na jednej strane a obmedzovaním jeho pestovania a spracovania u nás bez toho, aby sa nezvyšoval jeho dovoz, na strane druhej. Zníženie vlastnej produkcie tabaku by najskôr viedlo k uspokojeniu vysokého dopytu po tabakových výrobkoch formou dovozu. Tak by si iné krajiny, veľkoproducenti tabaku a jeho výrobkov, vylepšovali svoju ekonomickú a hospodársku situáciu (uroveň zamestnanosti, zisky z exportu...)na náš úkor, ale zdravotné dôsledky (vyššiu chorobnosť, úmrtnosť, požiare zavinené fajčiarmi...) by odniesla naša spoločnosť, predovšetkým nefajčiari.

Uvedené je iba veľmi zjednodušeným a stručným vysvetlením. V skutočnosti je tento problém oveľa širší, závažnejsí a veľmi komplikovaný. Hold, máme dočinenia s drogou. Legálnou, povolenou a trpenou..., ale stále s drogou! Tak mi napadlo:,,Môžem si u vás zapáliť?" ,,Nech sa vám páči, cíťte sa u nás ako doma!" Pán smutne odloži cigarety a len tak medzi zuby precedí:,,Tak, že zase nič." Tabak a výživa Ak si na chvíľu premietneme časy, keď Indiáni objavili tabakovú rastlinu, môžeme si s určitosťou domyslieť, že na nej nebolo nijakou formou uvedené, ako ju treba používať. Z histórie vieme, že omamné látky tabaku pri horení boli objavené náhodou. Dnes vieme z tabaku ziskávať mnoho užitočných látok. Semeno, ktoré neobsahuje nikotín ( obdobná situácia je pri maku ) sa využíva na výrobu oleja, z kvetov sa vyrábajú voňavky, z bylín sa môže vyrábať papier, z listov kyselina nikotínová... V posledných rokoch sa robia intenzívne výskumy, ktorých cieľom je výroba bielkovín z tabaku vhodných na výživu zvierat a ľudí. Pomerne dobré výsledky v tomsto smere dosiahli vo výskumnom ústave tabaku vo Francúzsku, neskoršie sa touto problematikou zaoberali aj v Grécku. Na Slovensku som sa touto problematikou s praktickými výsledkami zaoberal ja počas môjho pobytu na Výskumnom ústave tabakového priemyslu v Bábe (okr. Nitra). Možno sa k tejto problematika na stránkach svojho blogu niekedy vrátim. Robil som to viac-menej popri oficiálnych výskumných úlohach a mal som kvôli tomu viac problémov, než by sa mi o tom moho čo i len snívať. Prežil som to... v zmysle hesla,,Čo ťa nezožerie, to ťa posilní!" Podľa údajov medzinárodného vedeckého kongresu, ktorý sa konal v r. 1984 vo Viedni pod názvom Coresta-84. Coresta je medzinárodná nevládna organizácia - Ústredie pre spoluprácu na vedeckom výskume tabaku so sídlom v Paríži. Jej členom bola aj bývala ČSSR - VÚTP v Bábe. Najlepšie výsledky dosiahli v USA, keď z hektára tabaku vysiateho priamym výsevom /na dopestovanie tabakových listov sa tabaková rastlina pestuje z priesad ako mnohé druhy zeleniny.../ a zberaného na 5 krát, vyprodukovali 4 tony bielkovín z ha. Toľko sa zhruba dopestuje obilia z jedného ha a zrno obilnín obsahuje v priemere 13% bielkovín. Produkcia bielkovín hustosiatých obilnín /penica, jačmeň, raž, ovos/ z hektára predstavuje teda zhruba 0,55 tony... Pri diskusii o otázkach genetického inžinierstva v tabaku uviecol T.C.Tso, nositeľ ceny CORESTY, že tabak je pre rastlinnú vedu adekvátny, ak nie dôltžitejší, ako baktéria Escherichia Coli pre biologické vedy. Uvedené výskumy zaoberajúce sa využitím tabaku na iné účely ako fajčenie potvrdzuje možnosti širokého uplatnenia tejto rastliny nie proti ľudstvu, ale pre jeho blaho.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Schválili 80-tisíc, čudný galavečer stál viac ako polmilión

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.


Už ste čítali?