Jeden z najsilnejších zážitkov z detstva

Autor: Michal Lejko | 27.6.2005 o 7:16 | Karma článku: 7,22 | Prečítané:  1338x

Išiel som v nedeľu poobede na ,,večurňu" /večiereň/ do cerkvi/greckokat. kostol/ a pred bránou bačika Janoška som našiel na zemi fajku. Veľmi dobre som ja vedel čia je to pipka /fajka/. Bola bačika Janoška. Nikto iný na ulici fajku nepoužíval. Zobral som ju a nemohol sa dočkať, kým večurňa skončí. Behom domov, prezliekol som sa a hybaj za chlapcami na Bankovo/nazor role/ ku kravám. /Len tak na okraj: Na výške v Nitre som mal spolužiaka zo Šariša a ten mi hovoril, že u nich sa nehovori behom, ale behotom... a ja mu na to a ako u vas hovoria pohybu skokom?/

Pekne som mu ju ušuľal, ale synáčik sa bál, že sa zadusí...
Raz darmo, prax je prax...Pekne som mu ju ušuľal, ale synáčik sa bál, že sa zadusí... Raz darmo, prax je prax...M.Lejko
Bola jeseň. Slnečnica dozrievala a spodné listy už mala suché. To bol náš ,,tabak". Za 2-3 hodiny sme všetci mali jazyky doštípané od dymu a boli sme ako pripití. Svedomie mi nedalo a na druhý deň som fajku vrátil majiteľovi. Tešil sa, ale veľmi to nedával najavo. Bol to jeden z najintenzívnejších zážitkov môjho detstva, na ktorý veľmi rád spomínam. Nuž tak veru, kravy, kozy som začal pásť ani nie 6 ročný a prestal som až po predaní poslednej kravy okolo roku 1969. Fajčiť som začal ako 6-7 ročný. Väčšinou to bola suchá tráva zabalená v novinovom papieri. S fajčením mám veľmi veľa dramatických príhod. Otec ma niekoľkokrát zmlátil, ale on fajčil v priemere 40 ks denne a to od svojich 25 rokov až do chvíle asi 2 týždňov pred smrťou. Zomrel ako 79 ročný. Posledné roky dosť kašľal a ja som mu nie raz hovoril, aby toľko nefajčil a nebude tak kašľať. Jeho odpoveď bola stále rovnaká:,,Synu pokeľ kašlim ta žijem...", aj v tom mal pravdu. Spomínam si ako by to bolo dneska na jednu mimoriadnu príhodu v súvislosti s fajčením. Môj sused - spolupastier, raz doniesol na pole cigarety Bystrice. Boli síce zožltnuté, ale hlavné bolo, že boli a zadarmo. Z rečí vysvitlo, že jeho otec, ktorý bol krčmár, ich mal na povale vo vreci. V krčme mu ich odpísali, lebo boli zvlhnuté a zožltnuté - nepredajné. Na povale sa presušili, syn ich tam náhodou našiel, my sme si na farbu nepotrpeli a všetky sme mu vyfajčili. Riziko podnikania v súvislosti s presunom tovaru z povaly na pole znášal pochopiteľne jeho syn, spolupastier, Michal. Ako poľahčujuca okolnoť nech mi prosím slúži skutočnosť, že vtedy ešte na cigaretách neexistoval nápis: Pozor, fajčenie škodi zdraviu! Napriek tomu som už v 4. ZDŠ dospel k tomu aj sám a prestal som fajčiť. Tak je tomu až podnes a dúfam, že tak to aj zostane. /Ešte raz na okraj: Na výške som našiel na lavici v cvičebni nápis: Čokoladu mám rada, ale od sexu sa nekazia zuby
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?