Bol som ,,prvý sprayer" v bývalom Československu

Autor: Michal Lejko | 23.6.2005 o 13:30 | Karma článku: 9,14 | Prečítané:  1495x

Stalo sa to okolo roku 1960. V Nižnom Žipove/okr. TV/ bol gréckokatolícky odpust/hody/. Bolo priblížne 1. októbra. Počasie bolo veľmi teplé. V dome sme mali plno hostí. Po obede som sa s blízkym susedom, rodinou a rovesníkom tiež Michalom, ale stále-ba ešte aj dneska keď už má 50-ku nazývanom Miťo, hral pred ich ohradou na ceste. Pri terajšej ohrade bol veľký orech a pod ním veľká mláka plná blata. Treba podotknúť, že o blato na Galošu/časť dediny/ v tých časoch nebola nijaká núdza. Vyzuli sme sa, vykasali nohavice a začali sme sa robiť ,,kvasky"- niečo na spôsob miesenia cesta hohami. ,,Vymiesili" sme celkom kvalitné blatové cesto. Básnik by povedal:,,A čo ďalej, a čo s tým?" Miťov sused mal zvonku čerstvo vybielený dom... Až teraz si uvedomujem, že nás to lákalo ako teraz sprayerov láka každá čistá plocha. Spreje ešte neboli, ale kvalitný materiál sme mali pod nohami.

Forma bola iná, princip zostáva...Forma bola iná, princip zostáva...M.Lejko
S odstupom niekoľkých desiatok rokov môžem zodpovedne prehlásiť, že sme boli prví žipovskí, a asi aj českoslovenkí, ,,sprayeri"-blatéri. Ako áno, ako nie, nabrali sme sme blato do rúk a umelecky sme ho začali nahadzovať na pripravené ,,stenové plátno". Spočiatku to bolo nesmelé, ale s jedlom rastie chuť. Po čase už naša muška bola horšia a tak sme občas trafili aj do okien. Zrazu sme začuli z domu nejaké zvuky a o chvíľu už bol bači Janoško/už nebožtík, nech mu je zem ľahká/ vonku. Bol sama peha - žeby oneskorené osýpky? Mal po sedemdesiatke - no chybička ,,se vloudí"... Žiaľ jeho slovník sa tu nedá citovať - ani po 22. hodine, na to bol bači expert! Neskôr vysvitlo, že si po obede zdriemol na vaľande, pohovke/divan, šedzlon - po žipovsky/ a vraj po slovensky hovnik - od slova hovieť si/viď. L+S/, pod otvoreným oknom na ktorom bolo ,,šitko"/ drôtená sieť/. Pochopiteľne dostal plný zásah ,,špricu". Od bitky môjho otca, a ten bol na túto činnosť špecialista prvej triedy, vtedy ešte neexistoval zákon ohľadom týrania deti..., ma zachránil iba môj bratranec Juraj, ktorý bol u nás na odpuste. Už nežije, ale vďaka ti Ďuri, stále sa za teba modlím...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?